Pavel Hirax Baričák

Vložil: Zora Šimůnková

/*1971/

Hirax – pre časť mladej generácie človek hlásajúci konanie dobra ako základný bod ľudskej existencie prirodzeného rastu smerujúceho k vysokotónovej bytosti a objavenie Boha v sebe samom, ignorujúc pritom všetky strachy, cirkvi a zákony mysliac nesebecky na to jediné, kvôli čomu sme tu: VLASTNÉ ŠŤASTIE; pre iných rocker a textár už dlhé roky pôsobiaci v slovenskom hardcorovo-punkovom a metalovom undergroundovom svete meniaci sa na pódiu na blázna s elektrickou gitarou v ruke; pre niektorých vydavateľ a biznisman na poli punkovej a metalovej hudby; pre iných cestovateľ, fotograf, filozof a autor podivnej prózy, temnej aj lyrickej poézie, spoločenských glos či cestopisov; pre blízke okolie priateľov veselý chameleón meniaci sa podľa okolností z tvrdého profesionálneho workoholika na citlivú bútľavú vŕbu. Pre ostatok sveta úplné a veľké NIČ. Našťastie.

(www.hirax.sk)


Dnes som sa po desiatkach rokov znova pomodlil

Zobúdzaš sa mokrá
a to si nespala.
Vraj som trávič kruhov
studne duše tvojej.
Keby som bol Orloj,
pretočíš ma, viem.

Ja klamem stŕpnuté srdce,
že mesačný bajpas
bol len nočný tieň
a po tvojom delete nálete
žobrem od Ježiša manuál
na vraždu pozemskej lásky.
Nenaplnenej.

Ty tu, ja tam.
Ty vo mne, ja v tebe.
V protiľahlých kútoch vonkajších.
Ja slzím v mrazáku na rybu,
ty ma z balkóna vzlykmi udávaš Mesiacu.
To aby rodičia,
ktorí ťa sľúbili sebe a inému,
nepočuli plakať našu prehru.

A zhypnotizovaný vzduch
medzi nami vreští,
že ho vypĺňa láska.
No my s naordinovanou hluchotou
bezradne čakáme,
kým si vykričí hlas.


Fraška

Vyžral som z psej misky
čo malo byť pre božie dieťa.
Potom som si hajzlovou kefou
nablýskal zuby,
aby som sa mohol
usmievať na zvery.
Občas ma z toho natiahne,
kde-tu mi niekto natiahne,
ale paradoxne – ani jeden pes
po mne neštekne.


Iba svieť

Pod hviezdami
s tebou sa báznim.
Pekla niet,
peklo je na zemi,
bez teba,
to už viem.
Pod perinou
bez teba sa zbláznim.
Ticho viet,
iba buď,
iba svieť,
sen mať smiem.


Nie som King, viem to

Trčíš mi zo srdca
ako spráchnivený zbytok hokejky.
Fajčím tretieho džointa
a smejúc sa si namýšľam, že sa smejem.
A zajtra, keď budem z balkóna
hádzať kamienky
na číro trojhlavého draka,
budem si znova vyberať
duševné črepiny
zo zubov našej lásky
a klamať sa,
že som King.


Starec a zore

Zarazil ma pýtavý pohľad
starca s vyškriabanými očami.
Do zeme.
Diery.
Kruté.
Nemé.
Ten obraz bol horší,
ako psychologicky naladená prostitútka:
„Nemali by sme to siliť.“
Piča.
Zúril som, nepomohlo.
Ale aspoň som sám seba prezvonil.
Cez horalku.
Nie patologicky komické,
BEZRADNÉ!
Nehýbajúci sa pavúk
na verejných záchodoch v Kováčovej
bol pokojný…
Naopak,
ja som mal milión chutí
šmariť invalidný vozík
do oltára
a pýtať si od Jehova
naspäť nohy.
Plačem.
Som slaboch…


Západ na východe
Venované Etiópii

Tisícky žien
rozťahujúcich nohy
donekonečna dokazujúc
svoju poctivosť.
O palácoch snívajú v maštaliach,
žltá rieka je ich cholerový chlieb.
Špina, tryzna, hlad, ťaživá beznádej…
Sekundu čo sekundu,
deň čo deň,
život čo život.
A ty zúriš,
keď ti ide pomalšie internet.


Čarovný to pocit

keď vstávam od teba.
Nahý som,
voniam tebou,
no už tebou nie som.
Ešte raz sa otáčam,
aby si videla, kým si bola.
Sleduješ ma i keď spíš
a ja sa tvárim,
že nevidím do tvojich snov.
A potom nás v noci poľahky
vložím do básne.
To aby svet,
ale hlavne nás,
nič nebolelo.


Do teba

I keď sa neozveme,
budeme vedieť,
že sme tu jeden pre druhého,
ale žiť budeme s treťou a štvrtým.
Bez dotykov budeme túžiť,
no hladkať budeme
ďalšie dlane v poradí.
Cez mlčanie budeme ľúbiť,
no ja budem vypĺňať inú
a ty budeš dopĺňať iného.
Bez vyslovenia „ľúbim ťa“
budeme veriť,
že raz sa naše cesty
opäť pretnú.
Pri zažmúrených očiach
si budeme predstavovať pery,
ktoré nikdy neublížili
a báť sa reality svetla.
Najväčší experiment lásky
na svete môže teda začať.
Chytám si nos
a skáčem šípku.
Do teba…


Nestretli sme sa

Zabudol som na teba
ešte skôr,
ako si sa obliekla.
Proste sme sa
nestretli…


Svadba s nožom

Svet sa sfarbil do červena,
zakvitla vojna, no CNN mlčalo.
Kým ja som nakladal
do truhly našu lásku,
po meste trúbila svadba.
Meditoval som do krokov,
ale viac som túžil
spoznávať teba.
No teba už spoznával On.
Stál som nemo za výkladom
a v spotenej dlani zvieral nôž.
Predavačka pretrela tabuľu,
usmiala sa na mňa.
Zahryzol som si do pier
a krv to vyslovila za jazyk.

„Pojebaný život.“